Výročie Nežnej revolúcie v roku 2025 prinieslo v Banskej Bystrici netradične napätú atmosféru. Namiesto jedného spoločného spomienkového podujatia sa uskutočnili dve samostatné akcie – politické zhromaždenie hnutia Hnutie Slovensko na Námestí SNP a občianska a apolitická spomienka iniciatívy Nie v našom meste pri Pamätníku SNP. Rozdelenie nebolo náhodné, ale výsledkom dlhšej verejnej polemiky a vyhrotenej komunikácie medzi oboma organizátormi.
Spor o miesto a charakter podujatia
Jadrom konfliktu bol zásadný rozdiel v tom, ako má vyzerať pripomienka 17. novembra.
Hnutie Slovensko tvrdilo, že si Námestie SNP včas a zákonne rezervovalo, a teda má priestor k dispozícii na svoju akciu. Podľa ich vyjadrení bolo všetko oznámené už v máji, v súlade so zákonom o zhromažďovacom práve.
Iniciatíva Nie v našom meste namietala, že hoci politické hnutie postupovalo formálne správne, jeho rozhodnutie zabrať celé námestie práve na 17. november bolo prakticky vytlačením dlhoročnej občianskej spomienky z verejného priestoru. Podľa nich oslavy Nemajú byť „kulisa pre promo politickej strany“, ale hodnotový a nestranícky program.
Vyhrotená výmena odkazov: Strmeňová vs. Matovič
Napätie eskalovalo aj verejne – na sociálnych sieťach, v médiách aj vo verejných vyhláseniach.
Vyjadrenia Igora Matoviča (Hnutie Slovensko):
tvrdil, že iniciatíva sa snažila podujatie politickému hnutiu „zobrať“,
obvinil aktivistov z „obchádzania zákona“ a „zneužívania občianskej spomienky na politický boj“,
prezentoval tvrdenie, že iniciatíva najskôr chcela priestor zdieľať, no po rokovaní mala zmeniť postoj,
hovoril o „vojne o námestie“, ktorú podľa neho nespôsobilo hnutie, ale „aktivisti, ktorí si uzurpujú verejný priestor“.
Reakcie Martiny Strmeňovej (Nie v našom meste)
Strmeňová tieto tvrdenia označila za manipulatívne a nepravdivé.
Podľa nej:
iniciatíva nežiada žiadne privilégiá – len pokračovanie tradície apolitickej spomienky,
hnutie Slovensko bolo informované, že spoločná akcia nedáva zmysel, pretože ich program je stranícky,
ponuka na „odovzdanie námestia po 18:00“ bola podľa nej nereálna – občianska spomienka nemôže začať uprostred večera po skončení politického mítingu,
rozhodnutie rezervovať si práve 17. november na politickú akciu bolo „zámerným vytlačením občianskej spoločnosti“.
Strmeňová zároveň zdôraznila, že iniciatíva nechce svoj program viesť „v kulisách politickej propagácie“, a presun k Pamätníku SNP bol najčistejším a najdôstojnejším riešením.
Dva odlišné programy – dve miesta
Zatiaľ čo Hnutie Slovensko pripravovalo politicky zamerané zhromaždenie, iniciatíva Nie v našom meste trvala na občianskom, pietnom a apolitickom charaktere programu. Keďže sa oba prístupy ukázali ako nekompatibilné, vznikli dve samostatné akcie:
Rozdelenie malo zabezpečiť pokojný priebeh podujatí a znížiť riziko konfliktov.
Ohlasy a priebeh
Aj keď bola atmosféra pred 17. novembrom napätá, samotné podujatia prebehli pokojne a bez incidentov.
Polícia odhadla, že v centre mesta sa celkovo zhromaždilo viac ako 8 000 ľudí.
Názory verejnosti sa rôznili:
časť podporila ostrejší postoj iniciatívy a oddelenie od politickej akcie,
iní kritizovali Matoviča za obsadenie námestia,
a našli sa aj takí, ktorí považovali dve akcie za zbytočné trieštenie spoločnosti.
Jedno je však jasné – spor ukázal, že 17. november zostáva silnou symbolickou témou, ktorá v spoločnosti stále vyvoláva vášne.
Deň boja za slobodu a demokraciu v roku 2025 sa v Banskej Bystrici niesol v znamení rozdelenia, ktoré nevzniklo z organizačnej náhody, ale z odlišných predstáv o tom, kto a ako má pripomínať odkaz Nežnej revolúcie.
Vyhrotená komunikácia medzi Martinou Strmeňovou a Igorom Matovičom navyše ukázala, že hranica medzi občianskou spoločnosťou a politikou je stále citlivá.
Banská Bystrica tak zažila dva programy, dve interpretácie slobody – a jednu pripomienku, že demokracia žije práve v diskusii.
Zdroj: foto repro facebook, red.
